Život Prešova
online
online
Pred 85 rokmi podpísali Žilinskú dohodu, ktorá znamenala autonómiu SR
06.10.2023 Žilina
Žilina/Bratislava
6. októbra (TASR) - O autonómii Slovenska sa rozhodlo v Žiline
schválením Žilinskej dohody, resp. Manifestu slovenského národa. Od jej
podpisu slovenskými politickými predstaviteľmi uplynie v piatok 6.
októbra 85 rokov.
Prijatie Žilinskej dohody súviselo s Mníchovskou dohodou, ktorú 29. septembra 1938 uzatvorili bez prítomnosti predstaviteľov vtedajšieho Československa zástupcovia Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska. Vláda v Prahe sa diktátu podriadila a armáda vydala pohraničné územia štátu (Sudety) bez boja. Schváleniu Žilinskej dohody dopomohla aj abdikácia prezidenta Československej republiky Edvarda Beneša, ktorý sa 5. októbra 1938 vzdal svojej funkcie.
Na situáciu museli reagovať aj slovenskí politici, pričom štátoprávna línia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa zdala ako jediná reálna alternatíva usporiadania česko-slovenských vzťahov. Aj preto predstavitelia ďalších strán s napätím očakávali v žilinskom hoteli Remi na výsledok rokovania predstaviteľov HSĽS, ktorí sa zasa zišli v Katolíckom dome. Na ich rokovaní sa zúčastnil aj agrárnik Pavol Teplanský, ktorý vyjadril vôľu Agrárnej strany dohodnúť sa s HSĽS a v podstate vyjadril súhlas s jej návrhmi.
K podpisu Žilinskej dohody, resp. Manifestu slovenského národa došlo 6. októbra 1938. Okrem predstaviteľov HSĽS ju podpísali aj reprezentanti Agrárnej strany či predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS).
Ešte v ten istý deň zasadala v Prahe tzv. ministerská rada a uzniesla sa, že vymenuje poslanca Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska. O deň neskôr vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov. Táto autonómna vláda na čele s Tisom začala oficiálne fungovať 9. októbra. Žilinskú dohodu dodatočne schválilo (ratihabovalo) Národné zhromaždenie ČSR ústavným zákonom 299/1938 z 22. novembra 1938 ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny.
Približne päť mesiacov od podpisu Žilinskej dohody vznikol 14. marca 1939 Slovenský štát, resp. vojnová Slovenská republika (1939 – 1945), ktorej politickú orientáciu na spojenectvo s hitlerovským Nemeckom predznamenávajú v žilinskom dokumente napríklad slová: "Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia."
Prijatie Žilinskej dohody súviselo s Mníchovskou dohodou, ktorú 29. septembra 1938 uzatvorili bez prítomnosti predstaviteľov vtedajšieho Československa zástupcovia Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska. Vláda v Prahe sa diktátu podriadila a armáda vydala pohraničné územia štátu (Sudety) bez boja. Schváleniu Žilinskej dohody dopomohla aj abdikácia prezidenta Československej republiky Edvarda Beneša, ktorý sa 5. októbra 1938 vzdal svojej funkcie.
Na situáciu museli reagovať aj slovenskí politici, pričom štátoprávna línia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa zdala ako jediná reálna alternatíva usporiadania česko-slovenských vzťahov. Aj preto predstavitelia ďalších strán s napätím očakávali v žilinskom hoteli Remi na výsledok rokovania predstaviteľov HSĽS, ktorí sa zasa zišli v Katolíckom dome. Na ich rokovaní sa zúčastnil aj agrárnik Pavol Teplanský, ktorý vyjadril vôľu Agrárnej strany dohodnúť sa s HSĽS a v podstate vyjadril súhlas s jej návrhmi.
K podpisu Žilinskej dohody, resp. Manifestu slovenského národa došlo 6. októbra 1938. Okrem predstaviteľov HSĽS ju podpísali aj reprezentanti Agrárnej strany či predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS).
Ešte v ten istý deň zasadala v Prahe tzv. ministerská rada a uzniesla sa, že vymenuje poslanca Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska. O deň neskôr vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov. Táto autonómna vláda na čele s Tisom začala oficiálne fungovať 9. októbra. Žilinskú dohodu dodatočne schválilo (ratihabovalo) Národné zhromaždenie ČSR ústavným zákonom 299/1938 z 22. novembra 1938 ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny.
Približne päť mesiacov od podpisu Žilinskej dohody vznikol 14. marca 1939 Slovenský štát, resp. vojnová Slovenská republika (1939 – 1945), ktorej politickú orientáciu na spojenectvo s hitlerovským Nemeckom predznamenávajú v žilinskom dokumente napríklad slová: "Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia."
0
www.ZIVOTPO.sk
